Kto bol Abrahám?

Abram, známy aj ako Abrahám, je biblická postava najznámejšia ako otec Izraelitov. Je synom Teracha a otcom Izáka, Ismaela a ďalších šiestich synov. Je pradedom Jakuba a Ezaua. Príbeh Abrama začína v Uru Kaldejskom, kde sa narodil Terachovi a jeho manželke, Amthelo. Neskôr ho Boh volá, aby opustil svoj dom a vybral sa do krajiny Kanaán. Počas cesty sa on a jeho rodina usídlia v Charane. Po smrti svojho otca Boh zavolá Abrama, aby pokračoval na ceste do Kanaánu. Až na krajine Kanaán uzavrie Boh s Abramom zmluvu, sľubujúc mu, že bude otcom veľkej národa. Na oplátku musí Abrám vypočúvať Božie príkazy a uctievať iba Neho. Abraham a jeho manželka Sarai sú obdarovaní synom, Izákom, a Abrámové meno je zmenené na Abraháma. Abrahám je známy pre svoju vernosť Bohu a ochotu plniť Jeho príkazy. Je tiež známy pre svoju ochotu obetovať svojho syna, Izáka, v poslušnosti voči Bohu. Tento čin viery sa považuje za symbol úplnej obety Ježiša Krista. Abrahám je tiež známy pre svoju pohostinnosť, keď privítal do svojho stanu troch cudzincov a poskytol im jedlo a pitie. Tento čin pohostinnosti sa považuje za symbol pohostinnosti Boha voči všetkým ľuďom. Abrahám je uctievaný ako otec Izraelitov a predok Ježiša Krista. Je príkladom vernosti a poslušnosti voči Bohu a jeho príbeh je dôležitou súčasťou Biblie.